MELOS ÉTOS
O vzniku idey medzinárodného festivalu súčasnej hudby už v 60. rokoch a potom o ďalších peripetiách so založením festivalu, ktoré sa pretiahlo na 25 rokov, píše v úvodnom príspevku na sympóziu Hudba ako totalita počas prvého ročníka festivalu roku 1991 jeden z jeho iniciátorov Roman Berger:
„Idea festivalu súčasnej hudby v Bratislave je stará vyše štvrťstoročia. Na podnet Petra Kolmana vznikol roku 1968 pri vtedajšom Zväze slovenských skladateľov prípravný výbor, ktorého členmi boli okrem menovaného Ilja Zeljenka, Ladislav Kupkovič, Peter Faltin a Roman Berger. Po auguste 1968, na začiatku procesu tzv. „normalizácie“ boli snahy zorganizovať festival zmarené a označené ako pokus o rozvrátenie socialistickej kultúry z protištátnych a najmä protisovietskych pozícií...
Koncom 80. rokov sa k myšlienke festivalu vrátil Ilja Zeljenka; ako predseda Dramaturgickej komisie ‚Týždňa novej slovenskej tvorby‘ mal v úmysle prekročiť hranice domácej produkcie a vytvárať predpoklady pre odstránenie dlhodobej izolácie od súčasnej tvorby vo svete. Situácia, ktorá vznikla po 17. novembri vytvára konečne podmienky pre uskutočnenie starých – azda pristarých? – snov; festival súčasnej hudby, ktorého absencia bola jedným z charakteristických znakov pôsobenia totalitného režimu, má sa zaradiť do sféry ‚Res facta‘.
Organizátori Festivalu súčasnej hudby v Bratislave sú si vedomí, že dlhodobá, chronická izolácia od diania vo svete a najmä rovnako chronické uplatňovanie metód modernej sociotechniky poznačili domácu tvorbu. Systematický ‚brainwashing‘ zastretý do ‚zásad socialistického realizmu‘ nemohol nezanechať stopy. Máme iba nádej, že aspoň časť z toho, čo vzniklo, má právo na realizáciu. Máme iba nádej, že aspoň niečo – aj keď neohúri v rovine technológie – vyvolá rezonanciu u poslucháča schopného vnímať hudbu ako svedectvo doby ‚sui generis‘. Dúfame, že aspoň niečo z toho, čo sme tu urobili, prehovoí autentickou rečou. Preto sme sa odvážili – možno prismelo? – označiť naše podujatie názvom Melos-Étos.“
V úvode k bulletinu 1. ročníka píše prvý predseda festivalového výboru Ilja Zeljenka, že cieľmi tohto dlho očakávaného podujatia a jeho prvého ročníka má byť zaplnenie informačného vákua ako pozostatku minulého režimu, ďalej
„vykonať akúsi inventúru hodnôt diel slovenských a českých autorov, príslušníkov moderny od konca 50. rokov podnes... najmä tých, ktorých skladby sa v minulosti hrali okrajovo, boli odsudzované alebo nezazneli vôbec“.
Poukazuje na tradície dovtedajšieho snaženia prezentovať súčasnú hudbu na medzinárodnom fóre (napr. Smolenické semináre) a zdôrazňuje, že
„Melos-Étos na ne nadväzuje tým, že sa neusiluje iba o predstavenie najnovších trendov, nechce byť iba akýmsi ‚vzorkovým veľtrhom‘ hudobného dizajnu, ale zdôrazňuje etické a humanistické poslanie umenia, duchovno v materiálnom obkľúčení“.
Vznik veľkého medzinárodného festivalu v duchu Slovákom najbližšieho poľského festivalu Varšavská jeseň, ktorý sa stal i spoluporiadateľom 1. ročníka „Melosu“, veď ten vznikal po rokoch absolútnej izolácie doslova „ex nihilo“, by sa dal považovať za zázrak: vzhľadom na celkový 10-dňový rozsah, zreteľnú dramaturgiu, ktorá obsahovala stále konštanty: Bol to skladateľský dvojportrét, veľký koncert v chráme, koncert niektorej slávnej skupiny bicích, tzv. musica danubiana, čiže koncert zo skladieb východných autorov, ktorí boli oproti západným málo uvádzaní na festivaloch ISCM, profilové predstavenie hosťa festivalu, čiže niektorej slávnej osobnosti súčasnej hudby, i ďalšie zaujímavé zmiešané symfonické a komorné koncerty. A vzľadom na frenetický ohlas u veľkého publika, ktoré dokázal osloviť.
Hneď na 1. ročníku bol hosťom György Ligeti, čo len zdôraznilo nadväznosť na Smolenické semináre, kde sa tiež, po prvý raz od svojej emigrácie a už za prítomnosti sovietskych vojsk v Československu, tento zarytý nepriateľ komunistickej totality opovážil prísť a rovnako nadšene privítal aj vznik Melos-Étos. Z jeho kancelárie v Hamburgu prichádzali rukou písané nadšené faxy: Som s vami! Žiaľ, faxový papier vybledol, nie je technicky použiteľný. Neklamné echo Smoleníc zaznelo i v jeho „ internacionálnej“ trojjazyčnej (nemecko- anlicko- francúzskej) prednáške o rytmike Ligetiho vtedajšieho aktuálneho arcidiela, 1.zošita klavírnych etúd , ktoré na tomto „ moderovanom“ koncerte „predvádzal“ dnes už svetovo známy klavirista ( popri Volkerovi Banfieldovi druhý, čo hrá skladateľom autorizovaný komplet Ligetiho Etúd), Francúz Pierre-Laurent Aimard.
Pred koncertom G. Ligetiho v Moyzesovej sieni v Bratislave, Melos-Étos 2001: György Ligeti, Naďa Hrčková, Louise Duchesneau (muzikologička a manažérka G.Ligetiho)
Pierre-Laurent Aimard
Ďalšími profilujúcimi hosťami festivalu na doterajších 7.ročníkoch bienálového festivalu boli Vinko Klobokar, Galina Ustvoľskaja, Henryk Mikołaj Górecki, Krzysztof Penderecki, Arvo Pärt, Sofia Gubajdulina, Steve Reich.
Účinkovali prakticky všetky profilujúce zahraničné súbory a interpreti súčasnej hudby a rad jej postupne sa vyhraňujúcich domácich špičkových interpretov: Ján V.Michalko, Nora Škutová, Mikuláš Škuta, Daniela Varínska, Moyzesovo kvarteto, Jozef Lupták, Ján Slávik, Nao Higano...
Stálou súčasťou festivalu sa stalo medzinárodné sympózium ku kľúčovým otázkam súčasnej hudby, ktorého ideu v rámci festivalu priniesol Roman Berger, ale ktoré od 1.ročníka prevzala a v spolupráci s Pracovnou skupinou Nová hudba (Arbeitsgruppe Neue Musik) dramaturgicky, vedecky a organizačne garantovala Naďa Hrčková, zakladajúca členka festivalu a do roku 2005 členka festivalového výboru. (Sympózium 2009) Zo sympózia vydávala nemecko-slovenský medzinárodný zborník (1. Hudba a totalita/Musik und Totalität, 1991, 2. Hudba ako posolstvo/ Musik als Botschaft, 1993 ; 3. Staré v novom/ Das Alte im Neuen, 1995; Súčasná hudba medzi Východom a Západom/ Zeigenössische Musik zwischen Ost und West, 1997, 4. Koniec storočia, koniec tisícročia/ Ende des Jahrhunderts, Ende des Milleniums ,1999 ; 5. Posledných 30 rokov: Idey, osobnosti, hodnoty/ Die lezten 20.Jahre: Ideen, Persönlichkeiten,Werte, 2001; 6.Na začiatku bolo slovo.Opera, pieseň a iné texty v súčasnej hudbe/Am Anfang war das Wort. Oper, Lied und andere Texte in der zeitgenössischen Musik, 2003 ; 7. Od Perotina po Steve Reicha: Idey „minimálneho“ v hudobných dejinách a súčasnosti/ Vom Perotin bis Steve Reich. Die Ideen des minimalen in der Geschichte und Gegenwart, 2005; 8. Sacrum a profanum v hudbe 20.storočia/ Sacrum und Profanum in der Musik des 20. Jahrhunderts, 2007; 9.„Melos“ a „étos“: Včera, dnes, ...zajtra?/ „Melos“ und „Ethos“: gestern, heute, ... morgen?,2009
K stálym hosťom sympózia patrili osobnosti medzinárodného formátu Mieczysław Tomaszewski, Constantin Floros, Peter Andraschke, Helmut Loos, Tibor Tallián, Wolfgang Dömling, Erik Christensen, Hermann Jung, Maria Kostakeva, Detlef Gojowy, Regina Chłopicka, Dieter de la Motte, Danuta Gwizdalanka, Krzystof Meyer a mnohí ďalší, v posledných ročníkoch i mladí muzikológovia (Sekcia mladých). Špeciálnou vďakou za emfatickú i celkom konkrétnu podporu je festival a jeho sympózium zaviazané nezávislému nemeckému publicistovi a muzikológovi Friederovi Reininghausovi.
Posledné sympózium
Festivalový výbor 2011
Novo ustanovený festivalový výbor Melos-étos 2011 rozhodol o zrušení sympózia, hoci medzinárodná societa apelovala, že sympózium je dôležitou súčasťou festivalu a jeho vyžarovania do zahraničia.
Ako príklad možno uviesť apelatívny list Prof. Hartmuta Kronesa z Viedne, ktorý poukázal na aktuálnosť a medzinárodný rozmer sympózia:
Vážené dámy a páni z festivalu Melos-Ethos a Hudobného centra,
ešte značne pod vplyvom zážitku z kvality tohotočného sympozia Melos-Ethos, chcel by som vyjadriť svoje obavy o to, že sa sympózium v tejto kvalite, alebo vôbec v budúcnosti už nemusí uskutočniť. Toto sympózium je totiž už internacionálne známe a – čo je ešte dôležitejšie – uznávané a môže sa, čo do kvality, porovnávať s ktorýmkoľvek sympóziom o Novej hudbe vo svete. Čo však bolo v posledných rokoch zvlášť dôležité a pozitívne, bola vyrovnanosť tematiky, šírka výberu tém, ktoré ( ako sa to dnes zvlášť stalo zvykom) neposkytuje len platformu pre sektársky ohraničený výsek zo štylistickej palety, ale referovaním o všetkých javoch Novej hudby predstavuje skutočne požadovanú medzinárodnú úroveň. A asi nie je potrebné zdôrazniť, že táto kvalita bol dosiahnutá vďaka vysokej vedeckej kompetencii pani Prof. Hrčkovej a jej širokých medzinárodných kontaktov, ktoré ju garantujú aj do budúcnosti. Z rozhovorov s mojimi kolegami a kolegyňami viem, že by sympózium nielen veľmi postrádali, ale že by to mestu Bratislave spôsobilo značné škody, keby toto sympózium ( a celý festival) nebolo ďalej vedené v tejto neutrálnej a vysoko kvalifikovanej forme. S výrazom úcty a ešte raz s gratuláciou k poslednému sympóziu zostávam Váš Hartmut Krones
Univ.prof. Dr. Hartmut Krones
Vedúci inštitútu pre výskum hudobných štýlov
Univerzita hudby a divadla vo Viedni
Rennweg 8
A – 1030 Viedeň
PDF: Posledné sympózium - leták